Do pravdy až po uši, inventúra na duši.
Dočista a na dreň, koľko sa s jednou pravdou nadriem.
Na dreň a do čista, totálna očista,
konečne na Zem, z veľkej výšky nazriem.
Tak teda kadiaľ fúka, ten správny vietor,
to iba Pán Boh tuší, ten s vetrom vie to.
Ja už čosi vetrím, aj v absolútnom bezvetrí.
Do pravdy až po uši, tak čo - ako to sluší?
Pravda vždycky bolí, najmä keď klamaní sme boli.
Na dreň a do čista, túžba ta istá.
Pravda vždycky bolí, najmä keď sklamaní sme boli.
/Text: Richard Müller/
Obr.: Cytokínová búrka
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára